Vodík je prvý prvok v periodickej tabuľke a tiež najjednoduchší. Vodík má zo všetkých prvkov najnižšiu atómovú hmotnosť. Za normálnych alebo štandardných podmienok je vodík bezfarebný plyn bez zápachu. Vodík je netoxický a nepoškodzuje životné prostredie – z tohto hľadiska je ekologicky neutrálny.
Vodík ako nosič energie je možné využiť v mnohých aplikáciách či už energetických pre výrobu elektrickej a tepelnej energie, resp. aj v doprave pre pohon automobilov. Dejiny motoru spaľujúceho vodík siahajú do 19. storočia, keď v roku 1806 zostrojil François Isaac de Rivaz prvý piestový spaľovací motor s elektrickým zapaľovaním poháňaný zmesou vzduchu a plynného vodíku.
Vodík možno použiť na pohon množstva rôznych druhov dopravy. Môže sa skladovať a prepravovať pri vysokej hustote energie v kvapalnej alebo plynnej forme a môže sa použiť ako palivo pre energetiku alebo v doprave a v priemysle ako surovina.
Vodík nie je sám o sebe zdrojom energie ale sekundárnym nosičom energie, rovnako ako elektrická energia. Rovnako ako batériové elektrické vozidlá, aj elektrické vozidlá s vodíkovými palivovými článkami (FCEV), vrátane osobných automobilov a autobusov, sú poháňané elektrinou, a preto z ich výfuku neprodukujú oxid uhličitý (CO2) ani iné škodlivé emisie – iba vodnú paru. V týchto vozidlách sa energia skladuje vo forme stlačeného vodíkového paliva.
Vodíkové palivové články premieňajú stlačený vodík zo svojich palivových nádrží na elektrinu, ktorá poháňa elektromotor vo vozidle, čím poskytujú podobný dojazd ako vozidlá poháňané spaľovacími motormi využívajúcimi benzín alebo naftu.
Autá na vodíkový pohon majú výhodu aj v tom, že dokážu prekonať veľké vzdialenosti a natankovanie im zaberie len niekoľko minút.
Väčšina vodíka sa dnes vyrába reformovaním fosílnych palív, čo je proces, pri ktorom dochádza k reakcii medzi zemným plynom a parou. Vodík je možné vyrábať aj z obnoviteľných zdrojov pomocou bioplynu, plynnej formy metánu získavaného z biomasy, alebo elektrolýzou s využitím elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
Zelený vodík – vodík možno vyrobiť elektrolýzou, rozdelením vody na kyslík a vodík pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Keď sa takto vyrába, proces je tiež takmer bez emisií a vodík je známy ako „zelený“ vodík.
Vodík nazývaný „modrý vodík“ sa vyrába zo zemného plynu a neskôr sa dekarbonizuje pomocou zachytávania a ukladania uhlíka, aby sa všetky uhlíkové emisie bezpečne uložili späť pod zem.
Vodík vyrobený pomocou energie z uhľovodíkov, najmä zemného plynu, je známy ako „sivý“ vodík.