Emisie skleníkových plynov sú témou dneška a budúcnosti. Preto, s cieľom zníženia ich produkcie, pristúpili vyspelé štáty sveta prioritne krajiny EU v rátane Slovenska, k viacerým opatreniam vyjadrených formou implementovaných zákonov, vyhlášok a predpisov.
Jedným z týchto opatrení je aj náhrada časti fosílnych palív palivami z obnoviteľných zdrojov, tzv. biopalivami, čím sa sleduje zároveň aj cieľ úspory fosílnych palív a ich zachovania pre budúce generácie. Filozofia využitia biopalív je jednoduchá: ich spálením by sa malo vyprodukovať menšie množstvo emisií CO2, ako pri spaľovaní fosílnych palív. Avšak úspora CO2 emisií sa pri biopalivách prvej generácie v posledných rokoch ukazuje ako nie taká jednoznačná a niektoré štúdie naznačujú, že používaním biopalív prvej generácie sa do vzduchu uvoľňuje viac CO2 ako sa pôvodne predpokladalo.
Biopalivá prvej generácie, ktorými sú predovšetkým FAME (Fatty Acid Methyl Esters), resp. len čisté MERO (metylestery repkového oleja), používané ako prímes do motorovej nafty, ale aj etanol a ETBE, primiešavané do benzínov, majú určité svoje negatívne vlastnosti. U FAME sú to napr. problémy pri dlhšom skladovaní, kedy sa s dĺžkou skladovania rapídne zhoršujú ich nízkoteplotné vlastnosti; okrem toho podliehajú bakteriálnemu rozkladu, dochádza k polymerizačným reakciám a k tvorbe kalov. Ďalšou nevýhodou biopalív prvej generácie je, že priamo konkurujú potravinárskemu spracovaniu poľnohospodárskych plodín.
Určité riešenie poskytujú biopalivá druhej generácie, ktoré sa vyrábajú z lignocelulózovej biomasy (drevo, slama, lístie,…), takže nekonkurujú potravinárskemu spracovaniu biomasy. Vyrábajú sa podobnými postupmi ako fosílne palivá a ich výroba je možná aj v rafinériách, a teda si nevyžadujú výrazný zásah do logistiky zásobovania a distribúcie. Navyše oproti biopalivám prvej generácie majú lepšie vlastnosti.
Ďalšou nevýhodou biopalív, a to prvej aj druhej generácie, je ich cena, ktorá je stále výrazne vyššia, ako cena fosílnych palív. Takže, ak štát chce motivovať výrobcov a užívateľov k používaniu palív s vyšším obsahom biozložky, mal by prioritne nechať pôsobiť trhové princípy ekonomickej životaschopnosti, keďže biopalivá sú už minimálne 10 rokov na trhu. V prípade pokročilých biopalív je racionálne uvažovať o daňovom zvýhodnení takýchto palív.
Európska legislatíva do roku 2020 počíta až s 10%-ným využitím biopalív na dopravné účely. Ako sa s touto úlohou EÚ vysporiada Slovensko ukáže až čas. Dnes už na celom území SR motoristi tankujú len PHM s obsahom biozložky.
Povinnosť minimálneho primiešavania biopalív do pohonných látok je na Slovensku stanovená zákonom č. 309/2009 o OZE. Ekonomický subjekt, ktorý uvádza na trh pohonné látky je povinný zabezpečiť podľa § 14a nasledovné:
Právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2 je povinná uvádzať na trh pohonné látky s obsahom biopalív v referenčnej hodnote vypočítanej z energetického obsahu celkového množstva pohonných látok uvedených na trh, ktorá je:
| k 31.12. 2012 | k 31.13. 2013 | k 31.13. 2014 | k 31.13. 2015 | k 31.13. 2016 | k 31.13. 2017 | k 31.13. 2018 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 3,9% | 4% | 4,5% | 5,5% | 5,5% | 5,8% | 7,2% |
Prostredníctvom minimálneho objemu biopalív, ktoré sú uvedené v prílohe č.1 tohto zákona nasledovne:
| 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 |
|---|---|---|---|---|
| 5,4% | 6,8% | 6,8% | 7,6% | 8,8% |
| 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 |
|---|---|---|---|---|---|
| 3,1% | 3,2% | 3,3% | 4,1% | 4,5% | 4,6% |
| 3% | 3% | 3% | 3% | 3% | 3% |